intrâ
LIGU.RE

remontatua

(stòr. remontatûa)

G. Frisoni, Dizionario moderno genovese-italiano e italiano-genovese, A. Donath 1910, p. 222.

s. f. rimettimento a nuovo.

Voxe vexiñe: remmou; remoin; remondâ; remonta; remontâ; remontatua; remontuar; remorcâ; remorcheur; remòrco; remuâ.