remontatua
(stòr. remontatûa)G. Frisoni, Dizionario moderno genovese-italiano e italiano-genovese, A. Donath 1910, p. 222.
s. f. rimettimento a nuovo.
Voxe vexiñe: remmou; remoin; remondâ; remonta; remontâ; remontatua; remontuar; remorcâ; remorcheur; remòrco; remuâ.