bordatua
(stòr. bordatûa)G. Frisoni, Dizionario moderno genovese-italiano e italiano-genovese, A. Donath 1910, p. 51.
s. f. orlatura, guarnizione.
Voxe vexiñe: borraxa; borboggio; bordâ; bordadda; bordatto; bordatua; bordello; bordezzâ; bordigòtto; bòrdo; bordò.