intrâ
LIGU.RE

bordatua

(stòr. bordatûa)

G. Frisoni, Dizionario moderno genovese-italiano e italiano-genovese, A. Donath 1910, p. 51.

s. f. orlatura, guarnizione.

Voxe vexiñe: borraxa; borboggio; bordâ; bordadda; bordatto; bordatua; bordello; bordezzâ; bordigòtto; bòrdo; bordò.