bürlùn
Fonte: G. Olivieri, Dizionario genovese-italiano, Giovanni Ferrando 1851, p. 75.
- Baione, che burla, che fa le baie volontieri.
Voci vicine: burdigottu; burdunà; burianha; buricco; buridda; bürlùn; bürræa; bürrò; bursa du resaggiu; burxuà; büsca.