strambottâ
G. Frisoni, Dizionario moderno genovese-italiano e italiano-genovese, A. Donath 1910, p. 265.
v. n. vaneggiare, delirare.
Voci vicine: straluxî; straman; strambælon; strambalou; strambo; strambottâ; strambòtto; stramesci; stramme; stramortî; stramuâ.